Slovenská poľnohospodárska univerzita V nitre fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva



Yüklə 279.89 Kb.
səhifə2/3
tarix26.04.2016
ölçüsü279.89 Kb.
1   2   3

Žltá prúžkovitosť cibule

Patogén: Onion yellow dwarf virus

Symptómy: Napadnuté rastliny zakrpatievajú. Na listoch sa objavujú pozdĺžne, bledozelené a žlté prúžky. Listy bývajú chlorotické, žltozelené, často deformované, sploštené a ohýnajú sa. Napadnuté rastliny vyzerajú ako zvädnuté, nestoja vzpriamene, ale sa ohýnajú k zemi.

Hospodársky význam: Napadnuté cibule sú drobnejšie, majú menej výraznú chuť. Celkové zoslabnutie rastliny má za následok zníženie úrody cibule aj semena. Škodlivosť je značná. Úroda semena z chorých porastov sa znižuje až o 80 % a úroda cibule sa môže znížiť o 25 %. Výskyt choroby podporuje aj jednostranné hnojenie dusíkom.

Metódy ochrany: Z preventívnych ochranných opatrení je potrebné vysádzať porasty sadzačiek a semenačiek čo najďalej od produkčných porastov cibuľovej zeleniny, odstraňovať napadnuté a podozrivé rastliny v množiteľských porastoch, vysádzať len zdravé matečné cibule a ničiť prenášačov vírusu (Huszár, Bokor, Hudec, 2006).
Bakteriózy

Mokrá hniloba cibule

Patogén: Erwinia carotovora subsp. carotovora

Symptómy: Choroba môže prepuknúť už počas vegetácie ale neprejavuje sa viditeľnými príznakmi a ľahko unikne pozornosti. Baktérie vstupujú do cibule na krčku a spôsobujú hnilobu centrálnej suknice alebo vnútorných sukníc. Pletivá napadnutých sukníc ostávajú hlienovité alebo sklovité, neskôr mäknú a hnijú, pričom ostatné suknice ostávajú pevné a zdravé. Napadnuté cibule strácajú pevnosť, čo možno zistiť pri ich stlačení. Celá cibuľa podlieha rozkladu, ktorý býva doprevádzaný hnilobným, sírovým zápachom.

Hospodársky význam: Mokrá hniloba škodí hlavne na cibuliach zberaných počas teplého a daždivého počasia. Veľké škody spôsobuje pri skladovaní v nepriaznivých podmienkach. Často dochádza k hnilobe celej cibule.

Metódy ochrany: Pri výskyte mokrej hniloby nepestujeme cibuľu po koreňovej zelenine. Zabraňujeme mechanickému poškodeniu škodcami a pri zbere a po zberovej úprave. Cibuľu zberáme v plnej zrelosti, keď je poľahnutá tretina vňate. Po zbere necháme cibuľu uschnúť a až potom odstraňujeme listy. Po zbere je potrebné cibuľu vytriediť a prípadne dosušiť. Počas skladovania treba skladovacie priestory dostatočne vetrať, udržiavať správnu teplotu a vlhkosť (Huszár, Bokor, Hudec, 2006).
Mykózy

Pleseň cibuľová

Patogén: Peronospora destructor

Symptómy: Môže napadnúť už mladé rastliny a spôsobuje padanie klíčiacich rastlín. Ak rastliny nezahynú, zostávajú deformované a silne zaostávajú v raste. Na rastlinách v neskorších vývojových fázach sa na napadnutých listoch tvoria pozdĺžne, eliptické, žlté, chlorotické škvrny, mierne vpadnuté do pletiva hostiteľskej rastliny. Škvrny sa postupne zväčšujú a nadobúdajú svetlohnedú farbu. Pri sporulácii huby sa škvrny pokrývajú hnedočiernym povlakom konídionosičov a konídii. Vrcholové časti sa ohýbajú a odumierajú. Kvetné stonky a listy sa lámu. Niekedy môže pleseň postúpiť až do cibule.

Hospodársky význam: Peronospora destructor je veľmi agresívna huba, s vysokým rozmnožovacím koeficientom, ktorá môže za priaznivých podmienok úplne zlikvidovať porast cibule.

Metódy ochrany: Z preventívnych opatrení je dôležité použitie zdravého osiva a zdravého sadbového materiálu, dodržanie osevného postupu, nevysievanie zimných cibúľ vedľa porastov letných odrôd, likvidácia pozberových zvyškov (Huszár, Bokor, Hudec, 2006).

Biela hniloba cibule

Patogén: Sclerotium cepivorum

Symptómy: Huba napáda rastliny cibule krátko po vyklíčení. Klíčiace rastliny väčšinou odumierajú a zo vzniknutých ohnísk infekcie sa choroba ďalej šíri. Neskôr sa napadnutie prejavuje žltnutím listov od špičiek a postupným vädnutím listov. Na koreňovej časti cibule sa objavuje biele mycélium huby, na ktorom sa postupom času vytvárajú drobné, čierne skleróciá veľkosti špendlíkovej hlavičky. Sklerócia sa môžu vytvárať aj pod suchými suknicami cibule. Cibuľa mäkne, vodnatie a obyčajne celá podlieha hnilobe.

Hospodársky význam: Škodlivosť sa prejavuje buď v odumieraní rastlín na poli, alebo pri neskorších infekciách hnilobami cibúľ pri skladovaní. Škodlivosť je závislá od pôdnych teplotných a vlhkostných pomeroch (Huszár, Bokor, Hudec, 2006).
1.1.5 Živočísni škodcovia cibuľovej zeleniny
Háďatko zhubné – Ditylenchus dipsaci

Škodlivosť: Háďatko zhubné je polyfág, ktorý napáda viac ako 100 druhov rastlín. Najväčšie škody robí háďatko na cibuli a cesnaku. Mladé napadnuté rastliny sú deformované, na báze sú zdurené a majú deformované listy. Menej alebo neskôr napadnuté rastliny majú cibule s popukanou spodnou časťou. Vo vnútri cibúľ sa tvorí hubovité pletivo a obyčajne hnije báza cibúľ. Takéto rastliny v čase zberu obyčajne nemajú korene. Pri silnom napadnutí môžu rastliny odumierať.

Ochrana: Z agrotechnických opatrení je dôležité dodržiavať osevný postup a na pozemku, kde sa vyskytlo háďatko, nepestovať cibuľoviny aspoň 5 rokov. Odporúča sa tiež odstraňovať z poľa napadnuté rastliny a zvyšky rastlín po zbere. Sadivový materiál je potrebné moriť prípravkami Sulka (5%) alebo Vydate (0,5%). Odporúča sa používať len sadivo z pozemkov bez výskytu háďatka (Praslička, Cagáň, Gallo, 2000).
Koreňokaz zhubný – Rhizoglyphus echinopus

Škodlivosť: Koreňokaz zhubný je polyfág, ktorý robí škody na hľuziach, cibuliach, buľvách a koreňoch. Najviac škodí na cibuli, cesnaku, ale aj okrasných cibuľových rastlinách, mrkve

a zemiakoch. Môže žiť v poľných podmienkach aj v skladoch. Napadnuté časti rastlín sa môžu deformovať a neskôr hniť. V dôsledku poškodenia rastliny horšie rastú a pri silnom výskyte môžu aj odumierať.



Ochrana: Dôležitý je vhodný výber pozemkov, keď je potrebné vyhnúť sa pôdam ťažkým a náchylným na premokrenie. Ochranným opatrením je tiež kontrola a vysadzovanie zdravého materiálu. Po zbere je dôležité cibuľoviny primerane vysušiť, pretože vlhké podmienky podporujú rozvoj roztočov. Ak sa škodca vyskytne v skladoch, odporúča sa napadnutú zeleninu prednostne spotrebovať. V primeranom suchom sklade s dobrým vetraním sa škodlivosť koreňokaza znižuje. Pred uskladnením sa odporúča skladové priestory dezinfikovať plynmi s obsahom síry (Praslička, Cagáň, Gallo, 2000).
Kvetárka cibuľová – Delia antiqua

Škodlivosť: Larvy kvetárky cibuľovej škodia na všetkých druhov cibuľovín. Mladé semenáče v dôsledku poškodenia vädnú a hynú. Larva sa môže sťahovať po zničení jednej rastliny na inú. Staršie rastliny majú poškodené cibule, ktoré môžu hniť. Typickým znakom napadnutia je žltnutie posledného listu.

Ochrana: Z ochranných opatrení sa odporúča včasný výsev alebo výsadba cibule, periodická kontrola a ničenie rastlín napadnutých larvami. V chemickej ochrane možno použiť postrek prípravkami Basudin 60 EC, Diazinon 60 EC (0,1%), Sumithion 50 EC (0,1%), alebo granulované prípravky Basudin 10 G, Diazinon 10 G (0,6 g/m riadku). Postrek sa má urobiť v čase kladenia vajíčok (Praslička, Cagáň, Gallo, 2000).
Molička cesnaková – Acrolepia assectella

Škodlivosť: Molička cesnaková škodí najmä na cibuli, cesnaku a póre. Okienka, ktoré vyhrýzajú larvy na listoch cibule môžu zasychať a praskať. Na cesnaku a póre sú na listoch vyhryzené aj dierky. Na cibuli pestovanej na semeno larvy vyžierajú kvietky. Pri premnožení vznikajú značné škody.

Ochrana: Z ochranných opatrení sa odporúča likvidácia rastlinných zvyškov po zbere cibuľovín a hlboká orba. Chemickú ochranu je potrebné robiť v čase výskytu mladých lariev (Praslička, Cagáň, Gallo, 2000).

2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom mojej bakalárskej práce bolo zistiť vplyv  stratifikácie na klíčivosť osiva vybraných druhov cibuľovín.

3 METODIKA PRÁCE

3.1 Charakteristika klimatických podmienok a pôdnych pomerov
3.1.1 Klimatické podmienky (v katastri mesta Nitra)

(Osivo všetkých druhov cibuľovín okrem cesnaku medvedieho)


Agroklimatické začlenenie územia:

Záujmové územie na základe klimatických a fenologických pomerov patrí do klimatickej oblasti teplej, charakterizovanej teplým a suchým podnebím, s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Táto oblasť patrí do kukuričnej výrobnej oblasti.


Poloha územia

  • zemepisná dĺžka: 48° 19'

  • zemepisná šírka: 18° 07'

  • nadmorská výška: 142 m


Teplotné pomery

Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje od 9 do 10,2 °C.


Zrážkové pomery

Priemerný ročný úhrn zrážok je 595 mm a priemerné zrážky za vegetáciu 327 mm.

Podľa zrážok patrí táto oblasť medzi najsuchšie na Slovensku. Pre vývoj vegetácie nie sú zrážky priaznivo rozdelené. Najviac zrážok pripadá na mesiac máj a jún, najmenej na január a február.
Veterné podmienky

V oblasti prevláda severozápadné, severné a južné prúdenie vzduchu.


Pôdne podmienky

Zo zrnitostného hľadiska ide o ťažké až veľmi ťažké pôdy. Sú charakteristické značnou heterogenitou z hľadiska vertikálneho rozdelenia jednotlivých zrnitostných frakcií. Rozdielny obsah ílu v rôznych horizontoch pôdneho profilu je odrazom sedimentačného pôvodu pôdotvorného substrátu a celkového vývoja pôdy. Na proluviálnych sedimentoch sa vyskytuje pôdny typ hnedozem.


3.1.2 Klimatické podmienky (v katastri mesta Myjava)

(Osivo cesnaku medvedieho)


Agroklimatické začlenenie územia:

Z hľadiska klimatických a fenologických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do miernej teplej klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt.


Poloha územia

  • zemepisná dĺžka: 48° 44'

  • zemepisná šírka: 17° 33'

  • nadmorská výška: 325 m


Teplotné pomery

Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 °C.


Zrážkové pomery

Územie mesta z hľadiska zrážkovej činnosti možno zaradiť do oblasti miernej vlhkej s ročným úhrnom zrážok 650 – 700 mm. Uzavretosť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát spôsobuje, že maximum zrážok je v mesiacoch jún a júl, najmenší úhrn zrážok je v mesiacoch január – marec.


Veterné podmienky

V oblasti prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov.


Pôdne podmienky

Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych sedimentoch v oblasti nivy rieky Myjava a jej prítokoch sa vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu. V nižšej časti pahorkatiny sa vytvorili fluvizeme stredne hlboké až hlboké. V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým obsahom skeletu a vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa vytvorili hnedé pôdy.



3.2 Metodika pokusu
V našom pokuse sme hodnotili vplyv stratifikácie na klíčivosť týchto cibuľovín: Allium cepa (odroda Agra a Tecza), Allium schoenoprasum, Allium fistulosum, Allium ursinum, Allium karataviense, Allium christophii, Allium odorum, Allium sphaerocephalum a Allium moly.

Jednotlivé osivá sme mali k dispozícií z Fylogenetického systému, ktorý je súčasťou botanickej záhrady na našej univerzite. Výnimku tvorilo iba osivo cesnaku medvedieho, ktorý sa nachádzal v mieste môjho bydliska na Myjave.

Pokus sme uskutočnili v troch opakovaniach, celkový čas od vloženia osív do tégliku s pieskom po posledné vyhodnotenie klíčivosti v Petriho miskách trval asi 4 mesiace a to v období od 22.11.2010 do obdobia 3.3.2011. 22.11.2010 sme osivo vložili do umelohmotných téglikov s vlhkým pieskom. Prvé osivá sme vybrali do Petriho misiek 16.12.2010, ďalšie 17.1.2011 a  posledné 16.2.2011.
V pokuse bolo zahrnutých celkovo desať druhov:

1. Cibuľa kuchynská (odroda Agra) – 4 tégliky po 50 semien

2. Cibuľa kuchynská (odroda Tecza) – 4 tégliky po 50 semien

3. Pažítka – 3 tégliky po 50 semien

4. Cibuľa zimná – 4 tégliky po 25 semien

5. Cesnak medvedí – 3 tégliky po 50 semien

6. Cesnak karatavský – 3 tégliky po 25 semien

7. Cesnak kovovolesklý – 3 tégliky po 50 semien

8. Cesnak voňavý – 3 tégliky po 25 semien

9. Cesnak guľatohlavý – 3 tégliky po 25 semien

10. Cesnak zlatožltý – 1 téglik po 13 semien
Získané výsledky sme medzi sebou porovnali a spracovali do príslušných tabuliek.


3.2.1 Príprava nášho pokusu
Našim substrátom bol kopaný piesok, ktorý sme si preosiali, aby sme ho zbavili rôznych väčších nečistôt a hrúd a získali sme jemný výsledný produkt. Tégliky sme dôkladne očistili a označili názvami odrôd, aby nedošlo k zámene osiva. Následne potom sme piesok naplnili do téglikov, vložili osivá, pozatláčali do piesku a zaliali destilovanou vodou. Tégliky sme položili do chladničky.

Základné údaje o našom pokuse:
Počet druhov : 10

Počet opakovaní : 3

Pomôcky na pokus : kopaný piesok, sitko, pinzeta, tégliky, destilovaná voda, Petriho misky, filtračný papier

3.3 Priebeh pokusov
Rok 2010 – 2011
Stratifikácia jednotlivých druhov prebieha v umelohmotných téglikoch s vlhkým pieskom v chladničke s teplotou 6,5 – 7,5 °C a vzdušnou relatívnou vlhkosťou 54 – 55 %.
22.11.2010 – stratifikácia osiva v umelohmotných téglikoch s vlhkým pieskom

29.11.2010 – prvé pozorovanie vyklíčených semien

7.12.2010 – druhé pozorovanie vyklíčených semien

16.12.2010 – tretie pozorovanie vyklíčených semien


16.12.2010 – vloženie stratifikovaného osiva do Petriho misiek – 1. variant

27.12.2010 – prvé pozorovanie vyklíčených semien

17.1.2011 – druhé pozorovanie vyklíčených semien
17.1.2011 – vloženie stratifikovaného osiva do Petriho misiek – 2. variant

27.1.2011 – prvé pozorovanie vyklíčených semien

3.2.2011 – druhé pozorovanie vyklíčených semien
16.2.2011 – vloženie stratifikovaného osiva do Petriho misiek – 3. variant

22.2.2011 – prvé pozorovanie vyklíčených semien

3.3.2011 – druhé pozorovanie vyklíčených semien


4 VÝSLEDKY

V našom pokuse s desiatymi druhmi cibuľovín v troch opakovaniach sme sledovali vplyv stratifikácie na klíčivosť osiva pri teplote 6,5 – 7,5 °C.

Pri prvom pozorovaní (29.11.2010), kde sme skúmali vplyv stratifikácie na klíčivosť osiva v umelohmotných téglikoch s vlhkým pieskom v chladničke sme zistili, že najvyššiu klíčivosť zaznamenala odroda Tecza, obe vzorky a to po 1. týždni skladovania, klíčivosť bola 90 %. Naopak, najnižšiu sme zaznamenali u odrôd Agra, a to vo obidvoch prípadoch. Pri prvej odrode bola klíčivosť 58 % a pri druhej odrode iba 52 %. Druhú najlepšiu klíčivosť mala pažítka, jej klíčivosť dosiahla 82 % pri prvej vzorke a 76 % pri druhej vzorke. O niečo horšie na tom bol cesnak medvedí, ten mal klíčivosť 72 % (prílohy – tabuľka č.1).

Pri druhom pozorovaní (7.12.2010), ktoré bolo po 2. týždňoch od vloženia osiva do chladničky sme zistili, že pri odrodách Tecza a Agra sa zvýšila klíčivosť iba o 2 %, u pažítky bola klíčivosť pri prvej vzorke 86 % a pri druhej vzorke tak isto 86 %, naopak u cesnaku medvedieho stúpol počet vyklíčených semien až o 16 %. Teda pri celkovom vyhodnotení bola na tom najlepšie odroda Tecza a najhoršie odroda Agra (prílohy – tabuľka č.2).

Pri treťom pozorovaní po troch týždňoch skladovania pri teplote 6,5 – 7,5 °C (16.12.2010) sme skúmali odrody okrasných cesnakov a cibuľu zimnú. Klíčivosť bola u všetkých druhov 0 %, výnimku tvoril iba cesnak guľatohlavý, ktorý mal 28 % klíčivosť (prílohy – tabuľka č.3).

Zo skúmania klíčivosti osiva v umelohmotných téglikoch s vlhkým pieskom, ktoré boli uložené v chladničke nám vyplynulo, že okrasné druhy cesnakov majú klíčivosť takmer nulovú, naopak u odrôd Tecza, Agra, pažítky a cesnaku medvedieho bola vo všetkých vzorkách nad 50 % (prílohy – tabuľka č.1 a č.2).

Pri zisťovaní klíčivosti osiva, ktoré sme do Petriho misiek dávali v prvej variante sme na základe prvého merania (27.12.2010) zistili, že cesnak medvedí mal už po pár dňoch 100 % klíčivosť. Odroda Agra, ktorá mala v tégliku s pieskom najnižšiu klíčivosť ju mala tiež v Petriho miskách, jej klíčivosť bola iba 42 % a to v obidvoch vzorkách. U odrody Tecza bola klíčivosť 70 %, pri druhej vzorke 76 % (prílohy – tabuľka č.4).

Pri pozorovaní z (17.1.2011), ktoré nasledovalo po jednom mesiaci bola klíčivosť okrasných druhov cesnakov stále 0 %, výnimkou bol ako už predtým iba cesnak guľatohlavý s klíčivosťou 28 %. Pažítka tiež vykazovala minimálnu klíčivosť – 2 % (prílohy – tabuľka č.5).

V druhej variante pri prvom pozorovaní (27.1.2011) sme skúmali klíčivosť už ôsmich vybraných druhov naraz. Zistili sme, že klíčivosť okrasných druhov cesnakov o niečo vzrástla. Najlepšie na tom bol cesnak kovovolesklý, klíčivosť dosiahla 76 %, tak isto ako pri odrode Tecza. Najvýraznejší bol opäť cesnak medvedí s klíčivosťou takmer 100 %. Cibuľa zimná dosiahla tiež predchádzajúce výsledky s klíčivosťou 0 %. Odroda Agra dosiahla klíčivosť 50 %, teda klíčivosť stúpla oproti prvému variantu o 4 semienka. Veľmi nízku klíčivosť tiež dosahoval cesnak voňavý iba 4 %, po ňom nasledoval cesnak guľatohlavý 12 % a cesnak karatavský s klíčivosťou 36 % (prílohy – tabuľka č.6).

Pri druhom pozorovaní v druhej variante (3.2.2011) nám nevyklíčilo u takmer všetkých odrôd žiadne semienko navyše. Výnimku tvorili iba cibuľa Agra, cesnak medvedí a cesnak karatavský, u ktorých sme zaznamenali zvýšenie klíčivosti iba o 2 % oproti predchádzajúcemu týždňu (prílohy – tabuľka č.7).

Pri poslednej variante v prvom pozorovaní (22.2.2011) sme skúmali posledné vzorky jednotlivých druhov. S nulovou klíčivosťou sme zaznamenali cibuľu zimnú, cesnak guľatohlavý, a obe vzorky cesnaku voňavého. So 100 % klíčivosťou bol znovu cesnak medvedí, o niečo nižšiu klíčivosť sme zaznamenali u cesnaku kovovolesklého, pri prvej vzorke to bola klíčivosť 82 % a pri druhej vzorke 70 %. Odroda Agra mala klíčivosť pod 50 % a o niečo nižšiu klíčivosť sme tiež zaznamenali u cesnaku karatavského – prvá vzorka 32 % klíčivosť a druhá vzorka 52 % klíčivosť, obe boli z 25 kusov (prílohy – tabuľka č.8).

Pri poslednej variante pri druhom pozorovaní (3.3.2011) nám stúpla klíčivosť u odrody Agra o 10 % a u odrody Tecza o 8 %. Iba o 4 % vyššiu klíčivosť sme zaznamenali u jednej z dvoch druhov cesnaku karatavského. U ostatných druhov sme nezistili žiadne ďalšie klíčiace semienko navyše (prílohy – tabuľka č.9).

Pri skúmaní klíčivosti osiva v Petriho miskách možno jednoznačne povedať, že najlepšiu klíčivosť zo spomínaných odrôd v jednotlivých troch variáciách mal cesnak medvedí, jeho klíčivosť s jednou výnimkou bola 100 %. A tiež možno skonštatovať, že najhoršou klíčivosťou v Petriho miskách sa vyznačovala cibuľa zimná s 0 % klíčivosťou vo všetkých troch variantoch.
5 DISKUSIA
Okrasné druhy cesnakov patria k menej známym druhom cibuľovín, svedčí o tom aj naša domáca literatúra, v ktorej sú tieto druhy len stručne opísané. K autorom, ktorí tieto druhy aspoň stručne popísali patria (Grunert, 1980; Kóňa, Kóňová, 2005). Informácie o ich pestovaní z vlastných skúseností prináša azda len jedna autorka (Kóňová, 2008). Ak nájdeme podrobnejšie údaje, je to zvyčajne preklad zo zahraničnej literatúry.

Avšak známe druhy cibuľovín ku ktorým patria Allium cepa, Allium fistulosum a Allium schoenoprasum sú v našej literatúre opísané o niečo podrobnejšie. Podrobnejšie informácie prinášajú hlavne autori (Kóňa, Kóňová, 2005; Uher, Kóňa, Valšíková, Andrejiová, 2009).

Predmetom skúmania autorky (Kóňovej, 2008) boli vysokohorské cesnaky Allium karataviense a Allium christophii. Zamerala sa tiež na pažítku - Allium schoenoprasum.

Z jej pokusov vyplynulo, že oba vysokohorské cesnaky mali veľmi úspešnú klíčivosť po stratifikácii. Uvádza tiež, že najlepšie klíčili Allium karataviense po 90 dňoch stratifikácie, s týmto názorom úplne súhlasíme. Allium christophii mal veľmi dobrú klíčivosť už po 60 dňoch stratifikácie, ale po 90 dňoch sa jeho klíčivosť približovala k 100 %. Naše výsledky boli takisto zhodné s týmto tvrdením. Taktiež tvrdí, že Allium schoenoprasum mala ihneď po zbere vysokú klíčivosť. U nás mala tiež Allium schoenoprasum na začiatku vysokú klíčivosť, ale pri dlhšom pôsobení stratifikácie klesla na minimum.

Na základe autorkiných výsledkov je preukázateľné, že pre tieto druhy je stratifikácia prínosom, potrebujú pôsobenie nízkych teplôt počas stratifikácie, aby mohli vyklíčiť.

ZÁVER
Pri sledovaní vplyvu stratifikácie na klíčivosť u vybraných druhov cibuľovín sme sledovali celkovo 10 odrôd.

Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že najlepšiu klíčivosť osiva v umelohmotných téglikoch s vlhkým pieskom mala po jednom týždni od vysiatia odroda Tecza, ktorá si svoju najvyššiu klíčivosť udržala aj nasledujúci týždeň. Najhoršou klíčivosťou sa vyznačovali okrasné druhy cesnakov a cibuľa zimná, ktorých klíčivosť aj po troch týždňoch od vysiatia bola takmer 0 %.

Ako vidieť z dosiahnutých výsledkov, ktorými sme skúmali klíčivosť osiva v Petriho miskách najlepšie výsledky dosiahol okrasný druh cesnaku – cesnak medvedí, ktorý sa vyznačoval po celú dobu skúmania takmer 100 % klíčivosťou. Odroda Tecza si opäť zachovala svoju vysokú klíčivosť. Z okrasných druhov cesnakov môžeme ešte vyzdvihnúť cesnak kovovolesklý, ktorého klíčivosť bola veľmi uspokojivá. Naopak negatívnym výsledkom nás prekvapila cibuľa zimná, ktorej klíčivosť po celý čas bola nulová.

Proces stratifikácie by sme teda odporučili pre odrody Agra a Tecza, okrasné cesnaky - Allium ursinum, Allium karataviense, Allium christophii. Pre známe cibuľoviny Allium schoenoprasum a Allium fistulosum, taktiež pre okrasné druhy cesnakov - Allium odorum, Allium sphaerocephalum, Allium moly by sme proces stratifikácie neodporúčali.

Na záver by sme chceli vyzdvihnúť pestovanie Allium ursinum, teda cesnaku medvedieho, keďže spĺňa všetky požiadavky pestovania, ako je nenáročnosť na klimatické a pôdne podmienky, vysoká klíčivosť a kvalita.


ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1 AČOVÁ, D. 2010. Objavte starú liečivku. In : Záhradkár, 2010. č.3

2 BARANEC,T. – POLÁČIKOVÁ,M. – KOŠŤÁL,J. 1998. Systematická botanika. Nitra : Universum, 1998. 206 s. ISBN 80-967111-2-1

3 BARTOŠ a kol. 1988. Česnek. Praha : Sempra, 1988. 54 s.

4 BÖHM,Č. 1980. Skalničky našich záhrad. Praha : SZN, 1980. 328 s. ISBN 07-094-80

5 BRICKELL,CH. a kol. 1992. Veľká záhradkárska encyklopédia. Bratislava : Ikar, 1992. 555 s. ISBN 80-551-0212-0

6 BRICKELL,CH. a kol. 1989. Velká encyklopedie květin a okrasných rostlin. Praha : Euromedia Group – Ikar, 1989. 502 s. ISBN 80-7202-719-0

7 DOLEJŠÍ, A. 1982. Zelenina na zahrádce. 1982. 28 s.

8 DOSTÁL,J. – ČERVENKA,M. 1983. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín, II. diel. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 1565 s. ISBN

80-08-00003-1

9 DRDOVÁ,Z. 1978. Pěstování česneku. Praha : ÚVTIZ, 1978. č.3, 44 s.

10 GRUNERT,CH. 1974. Cibuľové a hľuznaté kvetiny. Bratislava : Príroda, 1974. 252 s. ISBN 64-119-74

11. GRUNERT,CH. 1980.: Cibuľové a hľuznaté kvetiny. Bratislava : Príroda, 1980. 263 s. ISBN 64-090-80

12. HERTLE,B. – KIERMEIER,P. – NICKIGOVÁ,M. 1995. Zahradní květiny. Czech edition : by SVOJTKA a VAŠUT, 1995. 230 s. ISBN 80-7180-010-4

13. HERTLE,B. – KIEREIER,P. – NICKIGOVÁ,M. 1997. Zahradní květiny. Czech edition : by SVOJTKA a VAŠUT, 1997. 240 s. ISBN 80-7180-322-7

14 HUML,V. 2004. Cibulnaté rostliny. Praha : Grada Publishing, a.s., 2004. 92 s. ISBN 80-247-0826-4

15 HUSZÁR,J. – BOKOR,P. – HUDEC,K. 2006. Choroby záhradníckych rastlín. Nitra : SPU. 2006. 127 s. ISBN 80-7137-744-9

16 JURIEVA,N.A. – KOKOREVA,V.A. 1992. Mnogoobrazje lukov i ich ispoizovanie. Moskva : Izdateľstvo Moskovskoj seľskochzjajstvennoj akademii, 1992. 160 s.

17 KÓŇA,J. 2004. Koreninové a menej známe zeleniny. Nitra : Garmond, 2004. 96 s.

ISBN 80-89148-16-6

18 KÓŇA,J. – KÓŇOVÁ,E. 2005. Cibuľové zeleniny. Nitra : Garmond, 2005. 86 s. ISBN 80-89-148-21-2

19 KRESÁNEK,J. 1997. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin : Osveta, 1997.

768 s.


20 LUČANSKÁ,H. 2010. Okrasný cesnak. In : Záhradkár, 2010 č. 8

21 LUŽNÝ,J. – VAŠKO,Š. 1982. Cibuľové zeleniny. Bratislava : Príroda, 1982. 244 s. ISBN 64-66-82

22 OSVALD,Z. 1992. Všetko o cibuľovinách. Bratislava : Slovart, 1992. ISBN

80-7145-044-8

23 PEIRCE,L.C. 1987. Vegetables. USA : by John Wiley. 1987. 350 s. ISBN 0-471-85022-5

24 PRASLIČKA,J. – CAGÁŇ,Ľ. – GALLO,J. 2000. Živočíšni škodcovia záhradníckych rastlín. Nitra : VES SPU, 2000. 150 s. ISBN 80-7137-697-3

25 RÖDING,K.D. 1988. Gemüseproduktion unter Glas und Plasten. Berlin : GDR. 1988. 105 s. ISBN 3-331-00209-7

26 ŠTAMBERA,J. 1972. Cibuľoviny. Bratislava : Príroda, 1972. 98 s. ISBN 64-053-72

27 UHER, A. – KÓŇA,J. – VALŠÍKOVÁ,M. – ANDREJIOVÁ,A. 2009. Zeleninárstvo a poľné pestovanie. Nitra : SPU, 2009. 212 s. ISBN 978-80-552-0199-3

28 ULMER,E. 1986. Zwiebel- und Knollengewächse. Germany : by Reinhilde Frank. 1986. 340 s. ISBN 3-8001-6159-1

29 VACOVÁ,T. 1988. Zelenina vo výžive. Bratislava : Alfa, 1988. 272 s.

30 VAN DIJK,H. – KURPERSHOEK,M. 2002. Encyklopedie cibulnatých a hlíznatých okrasných rostlin. Rebo Productions CZ, 2002. 336 s. ISBN 80-7234-203-7

31 VANĚK,V. – VÁCLAVÍK,J. 1979. Cibulnaté a hlíznaté květiny. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1979. 285 s.

32 VARGOVÁ,E. 2003. Zeleninárstvo. Nitra : SPU, 2003. 129 s. ISBN 80-80-69-218-1





Kataloq: Prace -> 2011

Yüklə 279.89 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   2   3




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azrefs.org 2020
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin